Fsvagonar

2.–12.9.2007 Turecko - ÇUBUK

3. Uluslararasi Çubuk Turşu ve Kültür Festivali, 4 – 10 Eylül 2007, Çubuk, TURECKO

2.9.2007 – Prázdniny a dovolenky síce skončili, ale nie pre nás. My sme si urobili ešte pár dní voľno. Zatúžili sme vidieť Turecko. Ale ako to už s našimi odchodmi na zájazdy býva, súbor mieni, autobus mení. A tak sme miesto plánovaného odchodu o 14:00 odchádzali o hodinu a pol neskôr. Na “palube” nás privítal Janko, jeho hlas sme z mikrofónu v autobuse počúvali deň čo deň. O 18:27 sme prekročili maďarskú hranicu a o 21:39 sme už boli v Rumunsku.

3.9 2007 – Hneď po autobusových raňajkách sme si pozreli rozprávočku na dobré ráno SHREK 2. Maruška bola nútená do svojho poznámkového zošita napísať toto: “10:35 zme na bridže (rozumej moste, pozn. autora) taxes a su tuna poplatki. My budeme platiť 33,33 za most, lebo nás kompa prevezie rovno do Bulharskej ľudovokórejskej republiky. Pardón, to zme ešte len budeme ísť na hranicu, až potom za hranicu.” Toto jej nadiktoval do denníčka Šupko. Aj s tými hrúpkamy a inými chibamy. Potom sme si pozreli ďalšiu rozprávočku - Madagaskar a o 15:35 sme pristáli v Sozopole. Obloha bola hrôzostrašná, vlny obrovské, vyvesená bola červená zástavka. Plavčík si vďaka nám precvičil pískanie na píšťalke, ale hádam sme sa nemali na more len pozerať?
V Sozopole sme strávili pár hodín v reštauráciách, prechádzkou po meste a o 2:35 ráno sme nasadli do autobusu a hybááááááááj smer Turecko.

4.9.2007 – o 6:45 sme sa ocitli na bulharsko-tureckej hranici. Keďže nám ujovia colníci kontrolovali aj kufre s krojmi, pohli sme sa až o 8:43! O 18:15 sme zaparkovali pri internáte v meste Cubuk, kde nás čakala velikáánska spoločná izba s poschodovými posteľami a večera – biela poliefka, musaka a čerešňový kompót.

5.9.2007 – sme sa po výdatných raňajkách (bagetky, nugeta, med a čierny čaj) vybrali na prehliadku mesta. My všetci sme spolu s našimi ochrankármi a strážcami behali po meste, kým Janko a Mirka P. spolu so Šupkom boli na návšteve u všelijakých významných i menej významných predstaviteľov Turecka v Ankare. Po prechádzke sme sa vrátili na internát na obed. Po obede nás čakal ďalší výlet. Tentoraz do Ankary, do múzea a mauzólea Atatürka. O 17:30 nás vypustili do nákupného centra nechali nás tam BEZ OCHRANKY!!! behať až do 19:00.

6.9.2007 – celé doobedie strávime na neďalekom tureckom bazáre v Cubuku. Na obed máme kadejaké čudné kombinácie špagiet, zemiakov a mäsa s uhorkami, ako dezert sú typické príšerne sladké orechové koláčiky. Príšerne sladké znamená, že ani Maruške sa nedali dojesť J. Ale všetci poslušne jeme, poobede nás totiž čaká náš prvý sprievod. Po sprievode sme čakali v jednej budove spolu s ostatnými súbormi a keďže sa stále presúval čas vystúpenia, krátili sme si čas fotením… s Azerjbajdžankami..s Chorvátmi.. medzitým Janko poskytol rozhovor do tureckej televízie.. a my sme obdivovali výrobu tureckého chleba…spali.. a fotili..až.. O 3 hodiny sme sa dočkali a na 10 minút nás pustili na javisko. No, úprimne, obraz lepší ako zvuk: príšerné turecké ozvučenie spôsobilo, že okolostojaci i ďalej stojaci diváci a poslucháči mali možnosť vychutnať si z celej našej muziky iba Paľkovu violu. No čo, my ostatní sme sa aspoň do rytmu usmievali J

7.9.2007 – bol doobeda voľný program. Iba sedemčlenná výprava: Profantovci, Muchovci, Maruška, Dagi a Šupko sme sa vybrali autom na Slovenské veľvyslanectvo v Ankare. Tam sme raňajkovali, pofotili a podebatili a poslali nás späť. V ten istý deň nás čakalo o niečo lepšie nazvučené vystúpenie, ktoré začínal Dominik na fujare.

8.9. 2007 sme ráno nasadli do autobusov a mierili na piknik pri jazere. Piknikovali sme pri suchej prázdnej fontáne, ale napokon nám jazero ukázali – bola to poloprázdna vodná nádrž. Kombinácia jedla na obed bola opäť pozoruhodná: kurací kebab s ryžou a bagetou. A kyslé mlieko. Po návrate na internát sme si precvičili pohotovostný prezlek do krojov a späť do civilu, keďže vystúpenie sa zrušilo. Tak sme nášho “patróna” prehovorili na návštevu kúpaliska. Najprv sa mu nezdalo, že sa budem všetci spoločne – muži a ženy – oblečení IBA V PLAVKÁCH! kúpať spoločne v jednom bazéne, ale potom sa dal ukecať. Na kupko nešli všetci, niektoré dievky sa vybrali na nákupy. Po večeri sme sa presunuli na neďaleký štadión, kde sa konal koncert tureckých megastar. Kvôli bezpečnosti sme tam ale museli ísť len s ochrankármi a dívať sa z veľkej diaľky, takmer od brány. To ale neodradilo zvedavú tureckú mládež, ktorá nás do polhodiny obklopila, a tak sme museli štadión pre vlastnú bezpečnosť opustiť a na koncert aj ohňostroj sme sa dívali z internátu. O 20:04 zavládol ale na izbe obrovský chaos a nezvládnuteľný stres – DOŠLO PIVO!! J aj tak nás potom vyhnali do spoločnej miestnosti (telocvične) s ostanými súbormi, kde sa pôvodne malo hrať a tancovať. No, aj sa hralo..ale veru nie do skoku, lež hral sa futbal, basketbal a volejbal, tak nás tie sitá, koše a lopty zlákali.

9.9.2007 nadišiel posledný výletný deň. Doobeda sme sa pobalili a poobede nasadli do tureckého autobusu, ktorý nás odviezol na námestie. Čakalo nás predposledné vystúpenie. Zasa bez funkčných mikrofónov. Katastrofa! Večer sa konal Galaprogram. Na záver všetci ďakovali všetkým a bolo po festivale.

10.9.2007 – sme sa rozlúčili so všetkým, každým, medzi sebou a aj so šlapacími toaletami, kde sme každý deň poctivo lyžovali a trénovali stehenné svaly. O 1:30 sme vyrazili, políhali na vankúšiky, poprikrývali sa dečkami a pospali na pohodlných sedadlách autobusu. Zobudili sme sa o pár hodín, o ôsmej ráno na parkovisku v Istanbule. Po autobusových raňajkách nasledovala cesta Istanbulom. Cez bazaar sme prešli k Modrej mešite. Tam sme sa vyzuli, zahalili do šatiek a topánočky nosili vo vrecúškach na prezuvky. Odtiaľ sme šli pozrieť na sultánové paláce a iné istanbulské pozoruhodnosti a nakupovali sme šatky. Z Istanbulu sme odchádzali až po zotmení o 20:30.

11.9.2007 – 24 minút po polnoci sme stáli na hranici. Prvý turecký colník vošiel do autobusu na pasovú kontrolu až o 1:50. Druhá kontrola pasov prebehla o 2:17. Po kontrole kufrov nás pustili. Bulhari nás o 2:24 vyhnali von z autobusu a opäť skontrolovali pasy. No veru, napíííííínavéé. Ale o 2:36 sme už znovu mohli cestovať a zobudiť sa ráno pred deviatou v Sozopole, kde sme sa zasa celý deň máčali v mori. O 18:00 sme sa pohli zo Sozopolu a o 23:08 sme boli na hranici s Rumunskom. Tu sme sa nezdržali. Rumunom sa pozdávalo pivko, čo im šofér ponúkol ako priepustku a tak nás nechali ísť. 22:20 nášho času sme už boli v Romanii.

12.9.2007 sme na benzínke vo Floresti strávili asi polhodinku, zato na polícii asi dve hodiny. Keď sme vychádzali na cestu vrazil do nás nejaký nedočkavý rumunský šofér a tak musel Janko dve hodiny riešiť na polícii dopravnú nehodu. O 16:44 sme už boli na Slovensku. Pred krojovňou sme zaparkovali o 19:01. Koniec výľetu.