Fsvagonar

27.7.–8.8.2003 Taliansko - ATINA

27.7.2003 – odchádzali sme v nedeľu o 19:17. O tri minúty už sa slova ujal náš vedúci Janko. Porozdával Napoleona za najvyššiu účasť na vystúpeniach počas roka (Ivan Hlász, Viki Pitoňáková, Mirka Hossová, Maruška Šteučeková).

28.7.2003 – o 1:05 sme na hranici a až o 1:35 v Rakúsku. O deviatej sme už v Taliansku a smerujeme k Bibione. Tam zastavíme na rovnakom parkovisku, ako sme stáli v roku 1999 J. Aj kolotoče boli tie isté. Aj cestu k moru sme si poniektorí ešte pamätali. Na pláži strávime celý deň a o pol desiatej večer opäť vyrážame na cestu.

29.7.2003 – budíček máme už o 6:30. máme hodinku na raňajky a hygienu a pokračujeme.. veeeeeeeeľmi pomalýýýýým tempom v zápche smerom do Ríma. Janko usúdil, že najlepšie bude, keď nám prehliadku urobí on, aby sme Rím prešli spoločne a nestratili sa. Je príšerne horúco. Prvé kroky vedú do Vatikánu. Janko nás ponaháňal po celom Ríme, zakotvili sme v parku pri Koloseu a poniektorí tam aj zaspali. O 16:00 bol odchod a potom sa vlečieme po diaľnici. Autobus nevládze. Autá na nás trúbia a obehli sme len jedno stojace auto. O pol siedmej začalo pršať. O pol ôsmej musíme zastať, autobus nezvládol jeden kopec a my nadávame na Svitaňove autobusy. O 19:45 sme konečne v Atine. Ideme hneď na večeru, kde stretávame aj ostatné súbory. Na večeru bolo baranie mäso, omeleta a cestoviny. O 20:40 sme zastavili pri škole, ktorá sa na pár dní stane našim domovom. Na dvore pekne v rade stoja modré búdky –sprchy. Tešili sme sa, že sa konečne osprchujeme a.. ajhľa.. len ľadová! Veď buďte radi, že máte vôbec sprchu. No teda. To je organizácia. Ideme si ľahnúť na vojenské hliníkové postele podelení do troch tried.

30.7.2003 - raňajky o 8:30 – na prídel DVA krajce starého chcela, maslo, džem a biela káva (asi). O pol desiatej bola generálka programu. Keďže neboli mikrofóny, skúšali len tanečnici. Generálka spočívala v nástupe na javisko. Celé tri krát a bolo po skúške. O pol jednej sme stáli v rade na obed. Opäť to iste mäso a cestoviny, ale pribudol šalát. Inak sme mali opäť voľno a potom, od samej nudy asi hodinu a pol tréning. O pol ôsmej sme sedeli zasa v jedálni na večeri. A mali sme cestovinu, šalát a vajce natvrdo. Vidina dobrej stravy nás nadobro opustila. O 21:40 sme už stali na pódiu. A stálo sa, kým neodzneli všetky hymny. Po vystúpení, pri ktorom sme originálne muzikanti boli zoradení do jedného radu, sme sa šli vyšantiť na kolotoče. Prvý plusový bod talianskeho festivalu.

31.7.2003 sa už väčšina ľudí ani neunúvala na raňajky. Lebo hádajte, čo bolo? JEDEN kúsok tvrdého chleba, maslo, džem a biela káva – v mištičke. Po raňajkách nás nečakalo opäť nič. Hrali sme volejbal, karty, lodičky. Toto prerušil len obed, ktorý nás ničím neprekvapil. To isté mäso, tie isté cestoviny s červenou omáčkou a POZOR – hranolky. Vymysleli sme si poobede, že nájdeme nejaké kúpalisko nablízku, kde by sme sa konečne všetci umyli v teplej vode a v sprche hádam použijeme aj šampón. O štvrtej sme začali baliť, lebo v diaľke sa už blýskalo. Pršať začalo, keď sme vošli do spŕch. Tešili sme sa na teplú vodu. Kým sa zopár báb namydlilo, prestala tepla tiecť. J Opláchli sme sa opäť v studenej a po daždi bežali do autobusu. Kompletne mokrí sme sa vrátili do školy. A tam? PREKVAPENIE: cez otvorene okná napršalo do izieb, kufrov, posteli ... všade bolo vody. Prežili sme, posušili J a šli sme sa sťažovať na ľadovú vodu. Organizátor nám láskavo dovolil ísť sa okúpať na vzdialený štadión. Tam tiekla tepla voda, ale len keď sa nesprchovalo viac ako 5 ľudí J zábaava gradujeeeeeeee.. o pol ôsmej sme už sedeli pri stole v jedálni a s údivom hľadeli na 1 plátok salámy, 1 plátok šunky, krajec chleba a jablko. Po výdatnej večeri sme si vymysleli párty, keďže vonku stále pršalo, tak sme kúpili niekoľko melónov a ponalievali do nich všetok zbytkový alkohol. Výborneeeeeee. Po skonzumovaní prestalo pršať a tak sme znovu absolvovali kolotoče, ktoré nám burácali rovno pod oknami každučkú noc. No čo. Doma sa vyspíme J

1.8.2003 – tu už na raňajky odišli do školy len šiesti vytrvalci. A nič nové ich nečakalo. A ani potom nás nič nové nečakalo. Vonku bolo chladno po večernej búrke tak sme dopoludnie prespali. Po klasickom obede (netreba rozpisovať) sme si od nudy zorganizovali volejbalový turnaj, medzi nami, Rumunmi a Srbmi, ktorí tiež bývali v tej istej škole s nami. Obsadili sme prvé miesto a vybrali sa na večeru. A prekvapenie – mäso už nebolo J takže cestovina z obeda a dyňa.

2.8.2003 – na raňajky vstali všetci, keďže nám po raňajkách konečne pripravili program. Čakalo nás Montecassino (kláštor). Ale na obed sme boli späť, aby sme nezmeškali opakovaný kulinársky zážitok posledných dní. Všetci máme o dve tri kilá menej a poobede nerobíme zase nič. Program (KONEČNE!) začal o 20:15, ale na vystúpenie sme čakali hodinu, keďže na javisku prebiehala omša! Nakoniec sme sa konečne na šmýkajúcom sa javisku ukázali. Od stánku so suvenírmi, ktoré nám kázali organizátori zriadiť nás prišli o polnoci vyhodiť policajti. Fúha.

3.8.2003 – o 10:00 začal krojovaný sprievod po Atine. Konečne sa niečo deje. Očakávali sme dlhý úmorný sprievod a tak nás desať minút chôdze naozaj zaskočilo. Potom sme dve hodiny sedeli na námestí a čakali, kedy sa dostavia aj ostatné festivalové súbory. Janko s niekoľkými ľuďmi medzitým odišiel na radnicu, kde sa stretol aj s naším vtedajším veľvyslancom v Taliansku, p. Mikloškom. Po obede sme mali opäť krátky tréning (nudaaa) a o pitej nás čakal druhý krojovaný sprievod. Tu istú trasu sme teraz spomalili na 45 minút a potom sme odpochodovali na večeru – cestoviny, mäso a nedovarené zemiaky. Po nej sme na izbách čakali na posledné vystúpenie. Talianom sme nechali na pamiatku nádherné krojované bábiky a rozlúčili sme sa s ostatnými súbormi. Zoznam bol šialený: Kolumbia, Mexiko, Ekvádor, Južná Afrika, Džibuti, Burkina Faso, Benin, Rusko, Arménsko, Švédsko, Grécko, Srbsko, Slovensko, Rumunsko, Francúzsko, Kalábria, Sicília, Srbsko a desiatka talianskych súborov. Tak už vieme, prečo toľko šetrili. J

4.8.2003 sme strávili pri mori vo Formii. O pol ôsmej sme mali výdatnú večeru (hádajte čo?) a potom sme mali mat jeden a pol hodinové vystúpenie, z ktorého sa vykľulo 40 minút a na javisku nás zastavili po dvoch tancoch a dvoch spevoch. J Po vystúpení sme si zajedli opäť cestovín (konečne nie sú čerstvé, ale aspoň niekoľkohodinové) a vrátili sme sa do školy, kde pokračovala zábava až do rana.

5.8.2003 sme sa opäť vybrali ráno k moru. Na raňajky už asi nešiel nik. Podvečer sme strávili v supermarkete na nákupoch a večer na izbe alebo v miestnom bare.

6.8.2003 keďže máme opäť voľno a večer odchádzame, strávili sme deň balením, leňošením, umývaním sa v našich prekrásnych búdkach.. a pomaly sme sa preflákali až k večeru. O 20:20 odchádzame.

7.8.2003 zastavíme pri Lago di Garda, po vlastnoručne zakúpených raňajkách sa všetci s chuťou vykúpeme v jazere a o piatej odchádzame. Šoféri si oddýchli, pokračujeme v ceste domov.

8.8.2003 o 11:40 parkujeme v Poprade a vybaľujeme. Koniec výletu.