Fsvagonar

14.–24.9.2001 Španielsko - CASTELLÓ

XIII . festival de danses de l’Antiga Corona d’Aragó, 14. – 24. se septembre de 2001, Castelló, Španielsko

14.9.2001 – z Popradu sme vyrazili o 5:53. napriek tomu, že sa vedúci Jaro rozčuľoval, že ho nik nepočúva, v autobuse vládla nálada plná očakávaní. O 12:28 prekračujeme hranice a vstupujeme na územie EÚ. Cesta cez Rakúsko zaveľa nestála. Celý čas pršalo a často sme stáli v zápchach. Ale v autobuse bolo veselo. A čoraz veselšie. A čím veselšie bolo, tým častejšie sme stáli v motorestoch...a takto veselo sme dorazili a na talianske hranice o ôsmej hodine večer.

15.7.2001 – ráno sme sa zobudili na jednom útese v San Reme. Výhľad na more a celé San Remo bol úchvatný o šiestej hodine ráno. Celý deň v San Reme nám ubehol akosi rýchlo. More bolo zrána chladné a fúkalo, ale nás nič nezastavilo, aby sme doň vošli. Stavali sme pieskové zámky, obdivovali jachty v prístave, a večer sa “nalodili” do autobusu uťahaní zo slnka. Cez francúzske Nice a Cannes sme sa dostali na španielske územie. To už bola hlboká noc.

16.9.2001 – zobudili sme sa skoro ráno už na parkovisku v Castellón de La Plana. V meste bolo EŠTE STÁLE rušno, nočný život končil až s východom slnka. Raňajky nám už pri autobuse nechutia, všetci by sa radi umyli a vyspali na riadnej posteli, časovanie nám však nevyšlo. Sprievodca nás mal čakať až večer. Tak sme sa vybrali do Benícassi, že nájdeme nejaký hypermarket a takto hľadajúc na obzore nejaké známe logo hypermarketov, zazreli sme Hotel Orange. Zmätení, lebo práve v Hotel Orange sme mali bývať, aspoň podľa pozvánky. Zabudli sme zavrieť ústa, keď sme pred desiatou hodinou ráno vošli na recepciu sa opýtať, kde je NÁŠ hotel Orange, a keď nám livrejovaná recepčná s úsmevom oznámila, že široko ďaleko najluxusnejší hotel je nám k dispozícii, len čo sa odubytujú hostia a upracú izby. Aby sme láskavo zatiaľ využili neďalekú pláž. Nuž, s radosťou.. celých 5 MINUT cesty od hotela bola pláž, jemný piesok, teplé more.. ,tak sme sa vrhli do jeho vĺn a prečkali do popoludnia. Hotelové izby sme dostali k dispozícii popoludní. No, nerobili sme tam nič, lebo luxusné izby nám chodili každý deň upratovať J. Po výdatnom obede, ktorý zahŕňal prehýbajúce sa švédske stoly ako i objednávky z menu, sme sa najedení pobrali zrelaxovať.
Večer prišli naši sprievodcovia a oznámili nám program festivalu. Hecktor a Alexandra (čítaj ektor a alechandra) nám popriali príjemný pobyt a po večeri sme konečne zaľahli do obrovských čistých postieľok.

17. september – megaraňajky – mňam a po nich voľno, samozrejme. To sme strávili pri hotelovom bazéne a bare, aby sme sa na obed a popoludňajšiu zhrávku, na ktorú nám vyčlenili celý salón, nemuseli nebodaj zháňať po pláži. Od pol tretej do pol štvrtej je zhrávka. Vnútri horúco a za francúzskym oknom je lákajúci bazén a bar.. po obede – zasa sme sa prejedli – strávime popoludnie na pláži o štvrť na sedem máme zraz pri autobuse. Chystáme sa na výstavu fotografií a vystúpenie gréckeho súboru v meste Castellon de La Plana. Nasleduje večera – výdatnaaaaaaaaaaaaa – a večierok.

18. september – raňajkujeme. Ešte stále vládzeme jesť, ale jedál pribúda a pribúda.. a tie koláááááče… o desiatej odchádzame do Castellon. Čakajú nás vystúpenia. Dve z nich boli na miestnych školách pre deti ZŠ. Posledné bolo na miestnom konzervatóriu hudobného a maliarského umenia. Publikum už bolo naozaj kultúrychtivé. Popoludní návrat na hotel a po výdatnom obede zasa pláž a ničnerobenie.

19.september - prestáva nám chutiť, všetci sme už prejedení. A sme smädní, lebo pitná voda nie je bežná, lejú do nás, víno, pivo a džúsy a my by sme si taaaaaaaak dali voduuuuuuuuuuuuu.. o desiatej odchádzame do mesta Castellon na prehliadku pamätihodností a pozoruhodností. Naspäť do hotela na obed a po obede sme robili nič pri bazéne. Aj pláž už je pre nás ďaleko. J O šiestej večer odchádzame v krojoch na vystúpenie spolu s Marockým súborom na námestie Plata Santa Clara. To marocké sa konalo, ale dovtedy omieľali svoje obradné rituálové piesne, až vyvolali lejak. Tak sme sa vrátili do hotela na večeru a po večeri v hotelovom bare poriadali vyvolávači ohňa party. Učíme sa ich triky, aby sme v prípade potreby vedeli vyvolať dážď aj na Slovensku. Ochtnávame Bacardi namiesto Tuzemského a zábava gradujeeeeeeeee…na večierku sa okrem Maroka neskôr zúčastnia aj Gréci, Sardínčania, Francúzi, Moldavci a niekoľko španielskych súborov. Veselica až do rana.

20. September - po raňajkách, kde každý márne na prehýbajúcich sa stoloch hľadá obyčajný chlieb so šmalcom a cibuľou a čistú vodu, odchádzame do Castello na vystúpenie do jednej z miestnych ZŠ, kde nám ponúkli vlastnoručne prichystané občerstvenie. Detičky sa tešiliii.. no.. keď my nie sme zvyknutí na sladučké koláče s kyslou kapustou a paradajkami.. zmizli ale kompletne všetky nápoje J a o dvanástej mame vystúpenie na Plata Santa Clara. Na obed späť do hotela. Jest už nechceme. Chceme voduuuuuuuuu.. a potom, hádajte čo? Voľno. Pri bazéne. Keď už nás ani čvachtanie v bazéne nebavilo, vybrali sme sa do najbližšieho mandľového hája. Nevšimli sme si, že ho strážil nejaký Dunčo, len tak-tak sme preskočili plot J aj sme mu vraveli, že len zopár mandlí chceme, ale hovoril len španielsky. A slabo taliansky. Ale mandle sme aj tak vzali! O piatej sme odišli na krojovaný sprievod. A po sprievode večera.

21. September – festival začal. Po raňajkách (tfuuuuj, zase toľko jedla!) máme celý deň voľno, tak plážujeme, pijeme miešané drinky z ovocia v plážových baroch, staviame zámky z piesku a poobede sa presúvame k bazénu. O pol siedmej začína festival otváracím ceremoniálom. Na večeru sme ostali v Castellon v **** hoteli Intur. Večera výborná, veľa sa bozkávalo a dezert bol skvelý. A KONEČNE sme dostali nealko. J Po večeri sme šli na koncert folkovej skupiny a o pol tretej sme už boli späť v hoteli.

22. septembra. Po raňajkách sprievod a prijatie u primátora s vystúpením. Na obed sme šli spáť do hotela a po obede takmer cely súbor spal.

23. septembra. Po raňajkách sme šli do Castello a zasa sme tam boli prví a načas. Jaro začal kričať na organizátorov, lebo kým sa všetci nazbierali, prešla hodna chvíľa. O pol deviatej bolo záverečné vystúpenie na námestí a o desiatej sme nasadli do autobusu, na cestu dostali balíčky a pekne krásne domov.. keďže sme veľa času strávili v zápchach, v Benátkach sme stihli už iba hypermarket, nákupy a kapučíno. Ale stalo za to. Koniec výletu.